Eugen Suchoň
Životopis
Eugen Suchoň (25.9.1908 Pezinok – 5.8.1993 Bratislava), bol slovenský hudobný skladateľ, pedagóg a teoretik. Položil základy slovenskej modernej hudby a skomponoval prvú slovenskú národnú operu. Vo svojich dielach vo výraznej miere čerpal zo slovenskej ľudovej melodiky a slovenských ľudových piesní.
1917 – 1923 – gymnázium a od 1920 zároveň Hudobná škola v Bratislave (klavír-Frico Kafenda)
1927 – 1931 – Hudobná a dramatická akadémia v Bratislave (kompozícia a klavír-Frico Kafenda, dirigovanie-Josef Vincourek)
1931 – 1933 – štúdium kompozície na majstrovskej škole pražského Konzervatória (Vítězslav Novák)
1933 – profesor teoretických predmetov na Hudobnej a dramatickej akadémii v Bratislave.
1941 – 1948 – profesor kompozície na Štátnom konzervatóriu v Bratislave.
1948 – 1960 – profesor a vedúci Katedry hudobnej výchovy na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave.
1963 – 1974 – prednášal hudobnú vedu a výchovu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Za svoj život a dielo získal Eugen Suchoň mnoho významných ocenení.
Z diela: opery Krútňava a Svätopluk, kantáta Žalm zeme podkarpatskej, Metamorfózy, štyri mužské zbory O horách, piesňový cyklus Nox et solitudo, úpravy slovenských ľudových piesni, Obrázky zo Slovenska, pedagogické
a teoretické práce a množstvo iných.
Eugen Suchoň a Pezinok
Eugen Suchoň sa narodil 25. 9. 1908 v Pezinku. V tomto malebnom meste na úpätí Malých Karpát prežil svoju mladosť. Jeho vzťah k rodnému mestu asi najkrajšie vystihujú slová, ktoré adresoval rektorovi Michiganskej univerzity po tom, čo dostal od neho ponuku stať sa na tejto univerzite profesorom: „Vážený pán rektor, nesmierne si vážim Vašu ponuku, možno, keby bola prišla o pár rokov skôr… ale ani to nie… Veď ako by som mohol existovať bez môjho rodného Pezinka, bez mojich Malých Karpát, vinohradov, Modry či Zochovej Chaty… A čím viac pribúdajú na hlave šediny, tým viac a tým radšej sa človek vracia na miesta, kde prežil svoje detstvo a roky dospievania…“ Odohralo sa to v roku 1979, keď sa majster Suchoň zúčastnil premiéry svojej opery Krútňava v Spojených štátoch amerických, v meste Lansing.
Eugen Suchoň bol nielen významný hudobný skladateľ, ale zároveň aj pedagóg a teoretik. Položil základy modernej slovenskej hudby, je autorom prvej slovenskej národnej opery. Jeho život však nebol spätý iba s hudbou. V mladosti rád športoval, bol brankárom pezinského futbalového klubu. Aj v športe sa však prejavila jeho duša hudobníka. Pri pezinskom športovom klube založil hudobné oddelenie, vytvoril malý orchester a napísal preň „Pochod PŠK“. Okrem futbalu sa Suchoň venoval aj maliarstvu. Zachovali sa desiatky olejomalieb, ktoré v mladosti vytvoril. Veľkou inšpiráciou mu bol pezinský rodák, maliar Štefan Polkoráb, u ktorého trávil mladý Suchoň veľa času.
V roku 1920 dala pani Serafína Balgová Suchoňová zapísať svojich synov Eugena a Imricha na Hudobnú školu pre Slovensko, ktorá sa časom dostala na úroveň konzervatória a rozdelila sa na Hudobnú školu a Hudobnú a dramatickú akadémiu pre Slovensko. Suchoňova mladosť bola veľmi rušná. Okrem futbalu, maľovania, školy, hrával v čase nemého filmu pri predstaveniach v pezinskom a modranskom kine na klavíri. Zároveň pracoval ako korepetítor v pezinskej tanečnej škole majstra Tyrolera a hrával na organe pri nedeľných omšiach. Jeho malý orchester sa postupne rozrástol na skvelý salónny orchester. Pod Suchoňovou taktovkou interpretoval nielen jeho autorské príležitostné skladby, ale aj diela Kéllera, Suppého, Mozarta, Beethovena, Čajkovského…
V roku 1927 sa Eugen Suchoň stáva poslucháčom Hudobnej a dramatickej akadémie pre Slovensko v Bratislave. Vo februári 1930 sa slávnostnou akadémiou lúči s Pezinkom a o rok neskôr sa rodina Suchoňovcov sťahuje z Pezinka do Bratislavy. Napriek tomu sa do Pezinka po celý život rád vracia a jeho meno ostáva navždy úzko späté s týmto mestom, v ktorom našiel aj miesto svojho posledného odpočinku.
